PAŽITKA LUKÁŠ

Narodil sa 13. februára 1990 v Rožňave. V rokoch 2006 – 2010 študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku odbor úžitková maľba a v rokoch 2010 – 2016 na Fakulte výtvarných umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici v Ateliéri klasických maliarskych disciplín u prof. Ľudovíta Hološku. V roku 2012 sa zúčastnil odbornej stáže na Escola d´Art Superior Disseny de les Illes Baleares  v Palma de Mallorka v Španielsku.

Žije v Rožňave a venuje sa komornej maľbe s orientáciou na krajinomaľbu. V roku 2017 predstavil svoju tvorbu na profilovej výstave v Tatranskej galérii v Poprade.

 

Prejav Lukáša Pažitku je v jeho dielach zobrazovaný osobitým a špecifickým spôsobom: väčšinou intuitívne nesiaha po klasickej kričiacej expresii, jeho energia sa paradoxne ukazuje bez šokovania a natŕčania sa. Autorove obrazy nerozprávajú
o momentálnych výkyvoch nálady, bližšie majú k rozvíjaniu a dobýjaniu nemennej podstaty, oslovujúcej svojou hĺbkou, neurčitou a pritom charakteristickou silou, ktorá akoby mala svoju vlastnú zvláštnu osobnosť. Romantickým jazykom by som jeho obrazy opísal ako chladiaco temné, pozorný divák však vníma, že ide o prirodzenú a spontánnu výpoveď autorovho charakteru. Dôkaz kvalít jeho osobnosti, citu a inteligencie spočíva v absencii prvoplánovej depresívnosti, pritom ide o ľudskú výpoveď, na dne jeho obrazov sa nachádza emocionálna krehkosť.
Pri tematickom opise jeho diel možno pokračovať v podobnom duchu, čo dokazuje očividné potlačovanie opakujúceho sa námetu, ktorý akoby tvoril len kulisu bez dejovosti a udával určitý tón (lesy, krajiny, vojnové stroje, polia, kvety či obrysy mesta sú konkretizované len minimálne a bez naratívnej dejovosti, ani atmosféra razantne nemení svoje pôsobenie, autorovi akoby šlo o vyjadrenie rôznych obdôb jednej atmosféry). Neskôr absencia námetu v abstraktých či poloabstraktných polohách taktiež vypovedá o autorovom nezáujme odovzdávať naratívne posolstvá. Tieto diela majú ďaleko od v súčasnosti typickej a často prvoplánovej sociálnej kritiky, práve v autorovom odvážnom odmietnutí pretvárky a sebapopierania spočíva sila a krása Pažitkových obrazov v kontexte tematiky. Odvaha je dokonca tiež nesprávne slovo, keďže tu nejde o rebéliu, ale o pokojné, nezávislé
a sebavedomé potvrdzovanie svojho pohľadu – to je niečo, čoho mnoho rebelov nie je schopných. Rebelova činnosť je vždy závislá na predmete, proti ktorému sa búri, za zamyslenie by stála otázka, či nie je predsa len každá, aj na prvý pohľad nezávislá umelecká tvorba, v istom zmysle vzburou či bojom proti niečomu v umelcovom charaktere.
Formálne je jeho výtvarný jazyk v slovenskom umení ťažko zaraditeľný, istú podobnosť by som videl u autorov osobne zaujatej vetvy color field painting Ada Reinhardta alebo Marka Rothka, jeho vlastná verzia metódy drippingu odkazuje napríklad na vplyvy Jacksona Pollocka, neskôr Pažitka využíval aj geometrickú podobu farebných plôch. Autor dlhodobo rozvíja vlastný kolorizmus často založený na nemiešaných kombináciách farieb, prípadne zmiešaných až vrstvením na plátne. Časté je uňho využitie drippingu vytvárajúce dojem zrniacej televízie alebo závratu, pohybu a neustálej zmeny, akoby autor len ťažko a parciálne vnímal zobrazované námety cez optickú clonu vlastného vnímania a akoby táto clona sama osebe bola jeho najdôležitejším námetom. Niekedy je prerušená či doplnená expresívnejším gestom, upriamujúcim pozornosť na zvláštnosti Pažitkovho kompozičného uvažovania, keďže množstvo jeho malieb sa vyznačuje symetriou a jej jemným narúšaním.
Mgr. art. Vladimír Ganaj ArtD.

Diela umelca