Gorana Težak, Monika Meglić, Irena Škrinjar „TRI“

4. - 30.3.2019

Tri. Veľmi stručný, až anonymný názov pre výstavu troch mladých chorvátskych umelkýň, ktoré v bratislavskej Carlton Savoy Art Gallery prezentujú svoju najnovšiu tvorbu. Ich diela sú svieže, presvedčivé, plné kontrastov i súznení a rozprávajú príbehy o krajine, ľuďoch a ich vzťahu k okolitému svetu. Sú si blízke vekom, sú z jednej alma mater, žijú v jednom meste, no tvorba každej z nich je jedinečná, autentická a mimoriadne presvedčivá.

Výstavu je možné navštíviť od 4. do 30. marca denne od 10-tej do 18-tej hodiny, vstup voľný.

Hodnotenie kurátora

Mária Horváthová

Obrazy Gorany Težakovej zaujmú diváka svojou koloristickou spontánnosťou, ale najmä dráždivým napätím, ktoré pramení zo vzájomného kontrastu a prelínania abstraktných prvkov pozadia a reálnych tvarov, nositeľov deja jej príbehov. I keď sa autorka zamerala pôvodne výlučne na abstraktnú tvorbu, v posledných rokoch objavuje silu a spontánnosť figuratívneho prejavu, ktorý jej umožňuje nielen bezprostrednú interpretáciu vlastných zážitkov a pocitov, ale i hľadanie obrazu objektívnej reality. Tá je pre ňu nekonečným zdrojom poznania a umožňuje jej vniknúť hlbšie do histórie, tradície, ba dokonca i sociálnej, politickej i filozofickej štruktúry prostredia, v ktorom žije.

Gorana Težak narába s farbami, svetlom, štruktúrami, ale najmä s lineárnymi prvkami kresby nenapodobniteľným spôsobom, akoby vytvárala priezračnú sieť, v ktorej zachytila priam snovú víziu novej skutočnosti. Jej farebná paleta opakuje najmä červené,  modré, zelené, žlté a snáď všetky odtiene vody, v ktorej sa zrkadlia tajomné mestá a neprístupné útesy. A potom nájdete horské masívy a temné lesy a krajinu nikoho i všetkých, kde sa otvorí priestor pre vašu fantáziu a hľadanie odpovedí na univerzálne otázky tohoto sveta.

Zmysel pre žiarivé farby, narábanie s detailom a  cit pre kontrast dekoratívnych prvkov a neutrálnych farebných plôch, ktorý evokuje inšpiráciu Matissom, to sú základné znaky najnovších obrazov Moniky Meglićovej. Aj ona vyznáva epicko-naratívny princíp a rozpráva svoje príbehy, ktoré sú však viac osobné, miestami intímne až zmyselné. Jej blízky vzťah k etnológii, antropológii i východným civilizáciám jej umožňuje s rovnakým zanietením interpretovať i poetiku prostých každodenných vecí či sugestívnu atmosféru vyprázdnených priestorov, do ktorých vnáša prvky domácej ľudovej tradície Balkánu, ale i prvky ďalekých orientálnych krajín, vzory odvodené z perzských miniatúr, či detaily japonského drevorezu. Mágia vecí, farieb a dekorov vytvára priestor na meditáciu, do ktorého sama často vstupuje priamo vo svojich obrazoch v podobe autoportrétu, či celej postavy.

Obrazy Moniky Meglićovej sú hlavne o snoch a podvedomých zážitkoch a ich magickú atmosféru umocňuje expresívny kontrast farieb, ktoré žiaria vo vzoroch kobercov, tapiet, obkladov, záclon, či v dekoroch keramiky a ozdobných predmetov. Nedávnu prítomnosť človeka symbolizuje rozčítaná kniha, šálka čaju, svieže listy zelene. Je to oáza pokoja a tichého rozjímania, ktorá však prekvapí svojou zmyselnosťou a duchovnou hĺbkou.

V tvorbe Ireny Škrinjarovej, v jej grafikách i v keramických plastikách sa v prevažnej miere objavujú ľudské postavy i vtáky, často dopĺňané matematickými symbolmi i geometrickými znakmi. Objemy jej sôch sú tvarované veľmi intuitívne, ale zároveň i racionálne. V ich presne vymedzených gestách, strnulých pózach a vo variovaní ich jednoduchých tvarov je utajená symbolika osudovosti, duchovný princíp, ktorý má metaforický význam. Je to zrkadlo autorkinho vnútorného pocitového sveta, jej emócií a spôsobu transformácie zážitkov do nehybnej hmoty.

Pre diela Ireny Škrinjarovej je charakteristický minimalizmus, oprostenie tvarov od akýchkoľvek detailov a hľadanie praformy pripomínajúcej archetypy, ktoré možno siahajú až do bájnych mytológií Stredomoria. Sama autorka vyznáva akýsi apolónsko-dionýzovský princíp, ktorý by mohol byť kľúčom k vnímaniu jej diel. Vo farebnej i tvarovej striedmosti keramických plastík rezonuje odkaz, ktorý sa ťahá stáročiami až do súčasnosti a vydáva svedectvo o krehkosti ľudskej bytosti v nekonečnom svete nástrah.

Mária Horváthová

Narodila sa v Pule v roku 1985. Od roku 2000 študovala na Škole úžitkového umenia a dizajnu v Pule a v roku 2010 ukončila štúdiá na Akadémii výtvarných umení v Záhrebe na oddelení prof. Duje Jurića.
Gorana Težak žije v Záhrebe a v Pule a venuje sa maľbe a kresbe. Má za sebou množstvo individuálnych i kolektívnych výstav a zúčastnila sa na viacerých umeleckých rezidenciách i na humanitárnych projektoch v Slovinsku v Medane, v Taliansku vo Varese, v Rakúsku vo Wartberg ob der Aist.
Je členkou Chorvátskej asociácie umelcov Istrie (od 2012), Chorvátskej asociácie nezávislých umelcov (od 2017) a od roku 2018 je členkou CAA.

Narodila sa v roku 1987 v Záhrebe. V roku 2005 ukončila Školu úžitkového umenia a dizajnu a v rokoch 2005 – 2010 študovala na Akadémii výtvarných umení v Záhrebe na oddelení prof. Duje Jurića. V roku 2015 získala špecializáciu múzejného pedagóga.
Monika Meglić žije v Záhrebe a venuje sa maľbe. Vystavovala na mnohých individuálnych i kolektívnych výstavách v Chorvátsku i v zahraničí a participovala na realizácii rozmanitých projektov v oblasti mozaiky a street artu.

Narodila sa v roku 1978 v Záhrebe. V rokoch 1997 – 2002 študovala na Akadémii výtvarných umení v Záhrebe na oddelení profesora Šime Vulasa.
Irena Škrinjar žije v Zaprešići pri Záhrebe a venuje sa sochárskej tvorbe, kresbe a grafike a je i autorkou niekoľkých monumentálnych sochárskych diel v Chorvátsku, v Slovinsku a v Taliansku. Od roku 2003 je členkou Chorvátskej asociácie výtvarných umelcov (HDLU) a má za sebou niekoľko samostatných výstav a viac ako tri desiatky skupinových. V roku 2008 získala Zlatú plaketu na prvom chorvátskom trienále keramiky v Záhrebe.

Partneri výstavy

vytlačiť zdielať

Pripravujeme