MARTIN ŠAFÁRIK, PAVOL POTOČEK „OKNÁ NAŠICH DUŠÍ“

17.1. - 23.2.2018

Prvá tohtoročná výstava v Savoy Gallery so sugestívnym podtitulom Okná do našich duší prezentuje maliarsku tvorbu dvoch mimoriadne zaujímavých autorov –  katolíckeho kňaza, ktorý úžasne spieva a výborne maľuje Martina Šafárika a jeho súkromného učiteľa, známeho maliara Pavla Potočku.

 

Fotografie: Petra Slušná

 

Hodnotenie kurátora

MÁRIA HORVÁTHOVÁ

Martin Šafárik má za sebou dve úspešné výstavy. Kolekcia jeho najnovších diel v Savoy Gallery prináša novú interpretáciu biblických, kresťanských, historických i súčasných tém, ktoré oproti raným realistickým obrazom práve svojim posunom k hraniciam predmetnosti a abstrakcie nadobúdajú nadčasovosť a univerzálnosť. Minimalizácia  reálnych tvarov, tušené siluety postáv, jemné obrysy či detaily tvárí vznášajúcich sa v transcendentnom priestore, umocňujú celkový emotívny dojem z týchto sugestívnych a tajomných výjavov. Vnímame ich cez jemnú škálu lomených tónov a kontrast svetla a tieňov, ktoré obrazom prepožičiavajú pocit spiritualizmu a mystiky.

Hoci názvy diel nás spoľahlivo vedú cestami autorovej predstavivosti, námety obrazov a žriedla ich inšpirácií sú jednoznačne identifikovateľné. Kríž ako kresťanský, ale aj univerzálny všeľudský symbol, tvár Krista vo svojej jedinečnej presvedčivosti, známe výjavy z Biblie i Evanjelií, ale aj prosté motívy krajiny a dneška, to sú základné témy  rezonujúce v autorovej  tvorbe i v jeho živote.

Maliarska tvorba Martina Šafárika nás oslovuje ako presvedčivá výpoveď o základných pravdách života a božskej i ľudskej existencie.  Prináša poznanie, útechu i vieru a je nielen oknom do duše autora, ale zároveň i oknom, v ktorom sa zrkadlí náš okolitý svet.

Maliar a grafik Pavol Potoček sa pozoruhodným spôsobom zapísal do dejín slovenskej maľby druhej polovice 20. storočia. Ako večný pútnik prešiel mnohé miesta i mestá, dokázal precítiť atmosféru prostredia a vstrebávať inšpiratívne domáce i európske výtvarné podnety. Pretavené poučenia z diel Mikuláša Galandu, Miloša A. Bazovského ale i predstaviteľov Parížskej školy a vrcholného kubizmu zhmotnil do jedinečného výtvarného prejavu, ktorý v našich podmienkach vnímame ako najvyhranenejšiu polohu kubizmu, v poeticko-emotívnej až baladickej podobe.

Pavol Potoček bol autorom nespočetných krajín, clivých vidieckych samôt, magických zátiší, ale najmä hláv, portrétov a figurálnych kompozícií, kde významné miesto mali pastorálne i hudobné motívy z vidieckeho prostredia, ale i talianskej commedie del arte ako aj biblické či mytologické výjavy.

Obrazy Pavla Potočka si svojou pevnou výstavbou, jasnou geometriou skladbou prvkov, jedinečnou kompozíciou a typickou decentnou farebnosťou získali obdiv divákov i znalcov. Dnes ich vnímame ako posolstvo, v ktorom rezonuje prepojenosť nášho domáceho prostredia na univerzum širšieho európskeho priestoru.

 

Martin Šafárik – Okná našich duší

Aj keď istá univerzálnosť a kreativita vo viacerých umeleckých disciplínach vôbec nie je taká ojedinelá ako sa na prvý pohľad zdá, vždy nás prekvapí a núti zamyslieť sa nad vzájomnou prepojenosťou siločiar, nevyspytateľnou mocou osudu, ale i individuálnymi ambíciami tých, ktorým takýto dar bol dopriaty, a vedia ho zúročiť a ďalej odovzdávať.
Martin Šafárik je jedným z nich. Má úžasný dar slova a ľudskej presvedčivosti a ako kňaz i človek oslovuje svojich veriacich, má zvonivý hlas, ktorý „dozrel“ štúdiom spevu na bratislavskom cirkevnom konzervatóriu a do tretice ho do tajov miešania farieb a výstavby kompozície zasvätil na súkromných hodinách známy bratislavský maliar Pavol Potoček, takže aj maľuje a možno povedať, že je to maľba, ktorá osloví i nadchne. Je to maľba, ktorá výrazne obohacuje súčasné podoby duchovnej a kresťansky inšpirovanej tvorby. Je to maľba, v ktorej sa zlieva výrečnosť slova a zvonivosť hudobných tónov do presvedčivej harmónie farieb a tvarov.
Ako katolícky kňaz má Martin Šafárik dušu i myseľ plnú príbehov i postáv a mohol by na plátne rozohrať dramatické deje, či podobne ako renesanční a barokoví majstri rozprávať nekonečné príbehy. On však podstatu svojej viery i poznania sústredil do výsostne osobnej výpovede o základných pravdách života a božskej i ľudskej existencie a cez pootvorené „okná“ svojej duše dovolil divákom nazrieť do nekonečnej ríše imaginácie, metafory a krásnych podobenstiev.
Kolekcia najnovších diel Martina Šafárika, ktorú sám nazval „Okná našich duší“, prináša novú interpretáciu biblických, kresťanských, historických i súčasných tém, čo práve posunom k hraniciam predmetnosti a abstrakcie nadobúdajú nadčasovosť a univerzálnosť. Minimalizácia reálnych tvarov, tušené siluety postáv, jemné obrysy či detaily tvárí vznášajúcich sa v transcendentnom priestore, umocňujú celkový emotívny dojem z týchto sugestívnych a tajomných výjavov. Hoci názvy diel nás spoľahlivo vedú cestami autorovej predstavivosti, námety obrazov a žriedla inšpirácií sú jednoznačne identifikovateľné, pretože symboly dostali jednoduchšie podoby a metafora účinnejší výraz. Martin Šafárik svojimi obrazmi oslovuje, prináša poznanie, útechu i vieru. Kríž ako kresťanský, ale aj univerzálny všeľudský symbol, tvár Krista vo svojej jedinečnej presvedčivosti, známe výjavy z Biblie i Evanjelií, ale aj prosté motívy krajiny a reality, ktorá ubieha okolo nás, to sú základné témy rezonujúce v jeho tvorbe i v jeho živote.
Posun významových rovín v najnovších obrazoch Martina Šafárika sa odrazil i v ikonografických prvkoch jeho maliarskeho prejavu. Namiesto expresívneho a razantného rukopisu raných diel ťahy štetca nadobudli vyváženejší rytmus, dramatickú farebnosť vystriedala jemnejšia škála lomených tónov, svetlo sa stalo médiom, ktoré vnáša život a umocňuje imaginatívny účinok obrazov a temnejšie tiene prinášajú pocit spiritualizmu a mystiky. Najnovšie obrazy Martina Šafárika sú skutočnými oknami do duše autora, ale zároveň i oknami, v ktorých sa zrkadlí náš okolitý svet.

Hommage á Pavol Potoček

Maliar a grafik Pavol Potoček sa pozoruhodným spôsobom zapísal do dejín slovenskej maľby druhej polovice 20. storočia. Mal nesmierne blízky vzťah ku krajine a ako večný pútnik prešiel mnohé miesta, dokázal precítiť atmosféru prostredia a vstrebávať inšpiračné podnety autentických umeleckých počinov a hnutí. Na jednej strane putoval po slovenskom vidieku, čerpal z odkazu slovenskej moderny a z diel našich velikánov, ako Mikuláš Galanda, Miloš Alexander Bazovský, Zolo Palugyay či Ester Šimerová. Na strane druhej cesty do milovaného Francúzska, ale i Španielska či Talianska upriamili jeho pozornosť k takým osobnostiam európskej moderny, akými boli maliari Parížskej školy, no najmä slávni kubisti Juan Gris a George Braque, či ešte ďalej do minulosti Honoré Daumier.
Výsledkom týchto neobyčajných podnetov bol jedinečný výtvarný prejav, ktorý v našich podmienkach vnímame ako najvyhranenejšiu polohu kubizmu, v poeticko-emotívnej až baladickej podobe.
Racionalita a zmysel pre usporiadanosť, premyslená skladba prvkov, expresívnosť a chvejivá polarita medzi syntetickou a analytickou podstatou kubizmu, ale i emotívnosť, baladickosť a spevnosť domáceho prostredia sa premietli do jeho krajín, clivých vidieckych samôt, magických zátiší, ale najmä hláv, portrétov a figurálnych kompozícií, kde významné miesto mali pastorálne i hudobné motívy z vidieckeho prostredia, ale i talianskej commedie del arte. Neboli ojedinelé ani mytologické a biblické motívy, ale aj čisté abstrakcie len s jemným náznakom prepojenia na reálny svet.
Obrazy Pavla Potočka si svojou pevnou výstavbou, jasnou geometriou skladbou prvkov, jedinečnou kompozíciou a typickou decentnou farebnosťou získali obdiv divákov i znalcov. Dnes ich vnímame ako posolstvo, v ktorom rezonuje prepojenosť nášho domáceho prostredia na univerzum širšieho európskeho priestoru.

Partneri výstavy

vytlačiť zdielať

Pripravujeme