FRANCIS TEYNIER, PETER CVIK „NEZNÁMA REALITA“

23.6. - 8.9. 2017

Úchvatné farebné diela, ktoré vznikli navrstvením piatich fotografií zachytávajúcich jeden z piatich samostatných elementov – drevo, kov, voda, oheň a zem, ale aj abstraktné vízie súčasného sveta, ktoré sa vymykajú sivej uniformite a v divákovi zanechávajú zreteľnú stopu. Francúzsky fotograf Francis Teynier a mladý slovenský maliar Peter Cvik predstavia v bratislavskej Savoy Gallery svoju tvorbu počas spoločnej výstavy s názvom Neznáma realita.

Séria fotografií Francisa Teyniera s názvom Phenographies predstavuje vzájomné prepojenie piatich elementov, z ktorých podľa čínskej filozofie vznikol každý element vo vesmíre. K tomuto presvedčenia Teyniera priviedli pobyt na ostrove Réunion a bližšie poznanie niektorých aspektov orientálnej kultúry. Umelec pozoruhodne zobrazuje štruktúry a textúry rôznych povrchov, ktoré potom ďalej kombinuje. Kolekcia fotografií, ktorú predstaví v Savoy Gallery, vyniká bohatosťou farieb a dynamikou a odhaľuje doteraz nepoznané pohľady na prvky, ktoré nás obklopujú.

Peter Cvik patrí k mimoriadne úspešným mladým umelcom. Hlavnou témou jeho práce je hľadanie hranice medzi abstraktnou a zobrazovacou maľbou poznačenou postprodukčnou digitálnou érou 21. storočia. Proces jeho tvorby zahŕňa abstraktnú maľbu, softwérovú postprodukciu a spätné „preskladnenie“ do novej reality so svojou vlastnou logikou. Diela Petra Cvika poukazujú na manipulatívny charakter digitálnych médií a na naše vnímanie digitálnej reality 21. storočia.

 

Fotografie: Petra Slušná

Hodnotenie kurátora

Mária Horváthová

Fotograf Francis Teynier a maliar Peter Cvik sú dvaja rozdielni autori. Líšia sa vekom, národnosťou, záujmami, rozdielnym kultúrnym zázemím i východiskami tvorby. Spája ich však jeden úžasný fenomén – záujem odhaliť odvrátený a neznámy obraz skutočnosti, ktorá existuje, ale bežnému pohľadu je nedostupná a skrytá. Hľadanie a odkrývanie neznáma láka umelcov od dávnych čias, v tvorbe oboch autorov sa to však deje spôsobom nanajvýš pozoruhodným.

Peter Cvik patrí k mimoriadne úspešným mladým umelcom. Má za sebou skvelú prípravu v ateliéri prof. Ivana Csudaia, priam impozantný zoznam výstav siahajúci i do zahraničia, kreatívny prínos do mnohých skupinových projektov, ale i celý rad diel, ktoré sa vymykajú sivej uniformite, dokážu osloviť diváka a hlavne zanechať dojem, a tým i zreteľnú a čitateľnú stopu.
Je prirodzené, že využíva širokú škálu výrazových prostriedkov konceptuálnej tvorby i bohaté možnosti, ktoré prinášajú digitálne techniky a internet, či už sú to rôzne formy citácie, apropriácie, rozmanité posuny, vrstvenia a využívanie možností digitálnej postprodukcie, nebojí sa však vykročiť z overených formátov a schém a na rozdiel od mnohých svojich rovesníkov odbočiť trebárs i na často tabuizované pole figurálnej maľby či svojsky ponímaného zátišia.
Mimoriadnu pozornosť vyvolala najmä jedna z jeho posledných výstav #HASHTAG, kde sa sústredil zaujímavým, veľmi citlivým a zároveň korektným spôsobom na citáciu vybratých diel zo slovenskej výtvarnej moderny a z pohľadu žánrovej orientácie sa predstavil ako skvelý figuralista. Zároveň naznačil, že jedna z ciest jeho ďalšieho vývinu by mohla viesť smerom k výraznejšiemu využívaniu fenoménu farby.
Peter Cvik vníma tvorivý proces ako formu výskumu, hľadanie nových vyjadrovacích prostriedkov, a preto do svojej škály experimentov zaraďuje i recyklácie a koláže zo starých či nájdených prvkov a zdôrazňovanie „materiálnosti“ hmoty.
V poslednom období u neho znova vystupuje do popredia fascinácia mestom, dôraz na urbanistické zásahy do krajiny, mapovanie stôp ľudskej aktivity, no priťahuje ho i odvrátená strana tejto témy – opustené mestá a vyprázdnené miesta akoby predzvesť miznúcich stôp civilizácie. Je to špecifická poloha krajinomaľby, v ktorej sa prelína mestská a industriálna architektúra s fragmentmi zelene a prírody a striedajú sa vizuálne i sociálne aspekty s pocitovým akcentom, siahajúcim od nostalgie až po temné predtuchy budúcich možných drám.
Peter Cvik poväčšine interpretuje vlastné zážitky a pocity z mestskej krajiny. Často sa vracia k ikonickým miestam svojho detstva i svojho mesta, k budovám a objektom so zreteľným geniom loci, k prchavým spomienkam i osudovým momentom, ktoré menia tvár mesta. Odkrýva neznámu realitu, kráčajúc v stopách Platónovho podobenstva o jaskyni, posúvajúc zmyslový vnem skutočnosti do polôh filozofického poznania. Využíva fotoaparát, digitálne techniky i internetové vyhľadávače, ktoré mu umožňujú posun v priestore i čase, ale skutočným počiatočným bodom jeho tvorivej metódy sa stáva až maľba na čisté plátno, ktorá vytvára akúsi „dušu“ budúceho obrazu. Autor tu často improvizuje, ale zároveň už má i jasnú predstavu o atmosfére a charaktere dojmu, ktorý chce dosiahnuť. Prostriedkami digitálnej postprodukcie, no často len fotografie potom prenáša na pripravený podklad základný motív, vrství ho, zvýrazňuje i popiera, rastruje, využíva rôzne perspektívy, diagonály a priesečníky, čím vnáša do príbehu o meste istú dynamiku a dramatickosť. Finálny zásah však znova predstavuje maliarske dotvorenie kompozície, ktorým zdôrazní odkaz zakódovaný vo svojom diele. Je na nás, aby sme správne dešifrovali.

Narodil sa v roku 1947 v Paríži a mladosť strávil v Kodani, Barcelone a Tel-Avive. Študoval literatúru, politické vedy, ekonómiu a urbanizmus a venoval sa urbanistickému a finančnému plánovaniu samospráv. Dlhé roky pracoval v bankovom sektore vo Francúzsku, v USA, v Švédsku a na Slovensku. Fotografovaniu sa venuje od detstva a inšpiratívnym bol pre neho najmä viacročný pobyt na ostrove Réunion. V súčasnosti žije striedavo vo francúzskom Saintes a v Bratislave a fotografii sa venuje s plným nasadením.
Ľudia, mestá, architektúra, to boli donedávna hlavné objekty jeho záujmu. V poslednom desaťročí sa však čoraz cielenejšie zameriava na zachytenie štruktúr a textúr povrchov rozmanitých materiálov, objektov, substancií i živlov, ktoré následne ďalej selektuje a spracúva.
Pobyt na ostrove Réunion a bližšie poznanie niektorých aspektov orientálnych kultúr ho priviedli k jednej z konštánt čínskej filozofie, hovoriacej o tom, že každý fenomén vo vesmíre vznikol z krehkej kombinácie piatich elementov, ktorými sú drevo, voda, oheň, zem a kov. Uvedomil si, že práve týchto päť elementov a ich rozmanitosť, štrukturálna či farebná bohatosť ho už oddávna nesmierne priťahuje a zohráva v jeho tvorbe dominantnú úlohu. Rozhodol sa preto v duchu tejto filozofie o vzájomné fotografické prepojenie daných elementov, čo viedlo k vzniku série diel „Phenographies“ (fotografické fenomény).
Každé dielo tejto série vzniklo postupným navrstvením piatich samostatných fotografií, z ktorých každá zachytáva jeden z daných elementov. Francis Teynier vyhľadáva a fotografuje jedinečné, často až bizarné povrchy a štruktúry dreva, kovu, zeme, žiaru a svetelné efekty ohňa, trblietanie, pomalý tok i dravý pád vody. Mnohé fotografie aj vyhľadáva po rokoch vo svojom bohatom archíve, aby ich následne spracoval digitálnym zvýrazňovaním, či naopak popieraním jednotlivých vrstiev a ich kontrastu, svetla, jasu. Zastaví sa v okamihu, keď ho farebný, štrukturálny i kompozičný dojem výsledku dostatočne osloví. V tomto procese zámerne vynecháva akékoľvek priestorové či časové rozmery a sústreďuje sa na odhaľovanie novej neznámej reality, ktorá prekvapí bohatosťou farieb, dynamikou kompozície, bohatosťou tvarov evokujúcich širokú škálu upokojujúcich, či naopak vzrušujúcich dojmov a zážitkov. Sám autor si uvedomuje univerzálnosť svojich diel, a preto im namiesto názvov jednoducho priraďuje poradové čísla, čo evokuje číslovanie hudobných opusov.
„Phenographies“ Francisa Teyniera sú na prvý pohľad abstraktné a zaujmú svojím dokonalým technickým zhotovením, ilúziou pohybu a neustálych zmien, žiarivou farebnosťou a dramatickými svetelnými kontrastmi. V divákovi vyvolávajú dojmy a emócie v širokej škále významov. Odhaľujú pred ním neznámu realitu, so základnými elementmi bytia, v ktorých je ukryté tajomstvo života.

Partneri výstavy

vytlačiť zdielať

Pripravujeme