Ondrej Rudavský, Stanislav Kiča „Medzi nebom a zemou“

8.4. - 10.5.2019

Výstavu je možné navštíviť v termíne od 8. apríla do 10.mája denne, od 10:00 do 18:00 hod.. Vstup voľný.

Foto by Cherry & Cherry event agency

Hodnotenie kurátora

Mária Horváthová

Ondrej Rudavský patrí k mimoriadne kreatívnym zjavom medzinárodnej výtvarnej scény. Je typom kultúrneho nomáda, ktorý bez zábran prekračuje hranice priestoru i času, kultúr i civilizácií, umeleckých štýlov i výtvarných žánrov a vo svojej tvorbe často spája prvky zdanlivo nezlučiteľné. Výnimočné umelecké i tvorivé zázemie jeho rodiny orientované na kultúru národa a jeho duchovný odkaz, a neskôr dynamika a dravá spontánnosť umeleckého prostredia New Yorku a Los Angeles, vtlačili jeho autorskému prejavu nenapodobniteľnú pečať autenticity a exkluzívnosti.

Ondrej Rudavský je skutočne multimediálnym tvorcom a výnimočnosť jeho prejavu spočíva v originalite, s ktorou spája pôvodné klasické filmárske, ale i iné umelecké techniky s najnovšími technologickými a audiovizuálnymi postupmi. V jeho tvorbe sa prelína fantázia so skutočnosťou, magická tajuplnosť s exaktnou vecnosťou, statika a rovnováha s dynamickým pohybom a výsledok je vždy fascinujúci. Diela Ondreja Rudavského sú plné života a dynamiky. Zobrazujú surrealistické príbehy s mnohými inotajmi a metaforami, viacvrstvové a mnohovýznamové, prežívané vo viacerých priestorových plánoch, v rôznych svetoch a galaxiách plných rekvizít evokujúcich nekonečné dráhy, nebeské výťahy, špirály života a brány do iných dimenzií.

Ondrej Rudavský je bytostný figuralista, ktorý aktérov svojich diel posúva z reálneho sveta do sveta fantázie a poetickej imaginácie. Jeho postavy balansujú a vznášajú sa v tajomnom priestore, kráčajú či bežia v zástupoch po nekonečných dráhach labyrintov a špirál, strácajú sa v diaľke nepoznaných dimenzií, aby sa znova vrátili vo večnom kolobehu histórie.

Obrazy, počítačové grafiky, video inštalácie i sochy, ktoré nájdeme na výstave ukrývajú v sebe príbehy plné symbolov a metafor, skrytých posolstiev a odkazov, ktoré burcujú našu fantáziu a nútia nás vrátiť sa v čase a spoznávať dávno zabudnuté.

Stanislav Kiča, podobne ako jeho viacerí rovesníci prežil „učňovské roky“ v tvorivej atmosfére ateliéru a magickej záhrady sochára Andreja Rudavského. V tomto prostredí si osvojil netradičné sochárske postupy, ale najmä upevnil svoj vrodený vzťah k duchovným hodnotám domácej kultúry a jej tradíciám. Tieto konštanty sú východiskom jeho umeleckého rastu a vykryštalizovali sa do veľmi osobitej sochárskej reči, charakteristickej redukciou tvarov až na hranicu archetypu, využívaním kontrastu rozmanitých materiálov a štruktúr a predovšetkým presvedčivou symbolikou a sochárskou metaforou.

Po období rozmernejších realizácií sa v posledných rokoch sústredil viac na komornú tvorbu a priestorovú kompozíciu svojich sôch premietol do reliéfneho sochárskeho „obrazu“, kde v širokom ráme vytvára uzavretý priestor ako scénu, na ktorej sa odohrávajú jeho plastické príbehy. Práve tu sa uplatňuje Kičov zmysel pre detail a farebné nuansy rozmanitých materiálov, ale najmä jeho maliarska bezprostrednosť pri gradovaní hĺbky a sýtosti patiny.

Stanislav Kiča často využíva fragmenty nepotrebných predmetov a vecí a celú sériu svojich najnovších komorných „obrazov“ realizoval na ploche alpakových tácok a podnosov, ktoré na tento účel celé roky zbieral. Bizarné tvary týchto dávno odložených podnosov akoby mali vlastnú históriu a pamäť, ktorú autor umocňuje pôsobivou patinou a vkladaním fragmentov kameňov a nerezových i bronzových postáv, zvierat a stromov. Zjednodušuje ústredné motívy svojich diel až do podoby znaku či siluety, ktorá vo svojej tvarovej jednoduchosti a presvedčivosti priam žiari uprostred krajiny. Osamelý koník, smutný vĺčik, jeleň, koza, ba sporadicky i ľudská postava napriek svojej subtílnosti ovládajú celý priestor a evokujú duchovnú čistotu a naliehavosť návratu človeka k prírode. Objavuje sa i religiózna a kresťanská tematika, ktorá rezonuje v dojímavom Ukrižovaní či v tajuplnej symbolike Agnus Dei.

Najnovšou a mimoriadne silnou inšpiráciou Stanislava Kiču sa stalo jedno z najznámejších diel svetovej literatúry A. de Saint-Exupéryho Malý princ. Poetický príbeh muža a chlapca, ktorý stretáva priateľov i tých nie-priateľov na rôznych planétach, je metaforou ľudských osudov a vzťahov, nekonečného hľadania, smútku, ale i nádejí.

 

Mária Horváthová

Narodil sa 10. marca 1966 v Bratislave. V rokoch 1978 – 1982 študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (odbor grafika, prof. G. Štrba J. Dusík) a v rokoch 1984 – 1986 na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe (ateliér filmovej a televíznej grafiky, prof. J. Jágr). V roku 1986 emigroval do Spojených štátov, kde sa po 13 rokoch prežitých v New Yorku presťahoval do Los Angeles. Prechodne teraz žije a tvorí v Bratislave.
Ondrej Rudavský tvorí v oblasti experimentálneho filmu a animácie, digitálnej tvorby, videoinštalácií, sochárstva, maľby, grafiky, ilustrácie, šperku, fotografie a hudby. Jeho filmy a umelecké videoklipy boli prezentované na viac ako 200 medzinárodných filmových festivaloch.
Ondrej Rudavský bol nominovaný na Grammy Award a získal viacero cien: MTV Award International (1993), International Monitor Award (1995), Cine Golden Eagle Award,(1997), Award New York Expo (1998), Aurel Award Slovakia (2005 a 2006).
V roku 2008 bol nominovaný na Krištáľové krídlo, v roku 2014 na cenu Slnko v sieti za najlepší animovaný film, v roku 2013 získal v Kalifornii cenu Stellar Art Award, v Bratislave špeciálnu cenu poroty na FebioFeste a cenu Igric a v roku 2012 získal čestné uznanie na ARTAVITA v kalifornskej Santa Barbare.
V roku 1997 bola multimediálna tvorba Ondreja Rudavského nosnou časťou slovenskej expozície COINCIDENZE na Bienále umenia v Benátkach a v roku 2000 prezentoval svoju filmovú projekciu v Pavilóne Českej republiky na EXPO 2000 v Hannoveri.
Zúčastnil sa na nespočetných výstavách a jeho diela sú zastúpené vo významných svetových verejných i súkromných zbierkach.

Narodil sa 12. júla 1981 v Bratislave. Po odbornej príprave v sochárskom ateliéri Andreja Rudavského študoval v rokoch 1995 – 1999 na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (prof. Jozef Hobor, prof. Viliam Loviška, prof. Vojtech Pohánka). V rokoch 1999 – 2006 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, odbornú prípravu u prof. Petra Rollera a sochu na oddelení sochárstva u prof. Juraja Meliša. Ešte počas štúdia sa pripojil k Martinovi Palovi a Ondrejovi Zimkovi, do ateliéru Tri kamene (2006 – 2014) a v roku 2012 bol nominovaný na Krištáľové krídlo.
Stanislav Kiča žije v Bratislave a venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe. Pracuje s kovom v rozmanitých podobách a často ho spája v nezvyčajných kombináciách s prirodzeným neopracovaným kameňom. Je členom Spolku výtvarníkov Slovenska a má za sebou množstvo individuálnych i kolektívnych výstav. V roku 2013 za svoju tvorbu získal Cenu Martina Benku.

Partneri výstavy

vytlačiť zdielať

Pripravujeme