OTO BACHORÍK, JAKUB BACHORÍK „3B“

11.4. - 11.5.2018

Prvá jarná výstava v Savoy Gallery pod zdanlivo nenápadným kódom 3B prináša najnovšiu tvorbu umeleckej rodiny Bachoríkovcov – Ota, Zuzany a ich syna Jakuba.

Oto Bachorík a Jakub Bachorík predstavujú svoje sochárske a maliarske diela a počas vernisáže výstavy predstaví Zuzana Rabina-Bachoríková formou módnej prezentácie výber zo svojej aktuálnej kolekcie modelov. Výstavu bude možné navštíviť od 11. apríla do 11. mája, denne od 10.00 do 18.00, vstup voľný.

 Fotografie: Petra Slušná

Hodnotenie kurátora

MÁRIA HORVÁTHOVÁ

Oto Bachorík patrí k najznámejším umelcom strednej generácie. Je to sochár s jedinečným zmyslom pre hmotu, ktorý dokáže kameňu, kovu i drevu vdýchnuť život. Uprednostňuje čisté abstrahované formy a oblé línie a jeho veľkoryso koncipované, často až archetypálne plastiky evokujú pocit tajomnosti a neznáma. Jeho tvorba je zrkadlom jeho intelektu. Zobrazuje svoj vnútorný pocitový svet, cituje literárne pramene i múdrosť starých mýtov a cez symboly a metafory tlmočí správy o každodennom živote.

Napriek tomu, že sám je chlapcom z mesta, svojím životným štýlom i svojskou filozofiou zostáva Oto Bachorík bytostne spätý s prírodou. Miluje vodu, hory i nekonečný priestor a v jeho dielach akoby sa skĺbili prírodné živly. Ozýva sa v nich drsná štruktúra zeme, ale i závan vetra, žiarivá iskra ohňa a  sviežosť vody. Jeho sochy sú krehké i robustné, lyrické i dramatické, plné nostalgie i napätia.

Hoci sa autor v posledných dvoch desaťročiach dominantne venoval technike bronzu, v rokoch 2013 – 2014 vytvoril monumentálnu kolekciu mimoriadne pôsobivých, nadživotných figurálnych plastík z dreva, kde čiernu polychrómiu narušil len belostnými kamennými detailmi. V rokoch 2014 – 2015 vytvoril jedinečnú sériu dvanástich bronzových sôch s témou zverokruhu. Pri vysokohorskej turistike v roku 2015 utrpel úraz s temer fatálnymi následkami a súčasná výstava v Savoy Gallery, na ktorej predstaví i svoje najnovšie bronzy, znamená jeho návrat na výtvarnú scénu.

 

Jakub Bachorík patrí k mimoriadne kreatívnej mladej generácii autorov. Zdá sa, že okrem sochárskej tvorby má v jeho živote svoje pevné miesto najmä maľba. Jej výtvarná reč vychádza z geometrických a archetypálnych tvarov, ktorých predobraz nachádzame i v jeho ranej sochárskej tvorbe. Maľuje krajinu, fragmenty architektúr, vidiecke zákutia i mestá, zátišia, hlavy i figúry. Mnohé z jeho obrazov majú výrazný metaforický podtón, ktorý umocňuje sugestívna farebná škála a jedinečný spôsob narábania s farebnou hmotou.

Jakub Bachorík je však predovšetkým sochár a inšpiráciu pre svoju tvorbu nachádza v nekonečnom svete prírody a v jej odvekej symbióze so svetom ľudí. Spočiatku drevo kombinuje s kameňom, kovom alebo sklom a vznikajú i jeho prvé bronzové sochy, v ktorých spája štylizované až archetypálne tvary s jemnými prírodnými detailmi, čím vnáša do svojich diel nečakanú poetiku.

Diela z posledných troch rokov však nadobudli nové významové dimenzie, čo môžeme chápať ako výsostne osobné a emotívne prežívanie dôsledkov vážneho úrazu jeho otca Ota Bachoríka. Pod dojmom týchto udalostí Jakub do svojich diel vtesnal svoj duchovný svet, zhmotnil svoj osudový „deň potom“. Svoje pocity beznádeje a neistoty, svoju bezradnosť a strach, ktoré zatavil do chvejivých štruktúr bronzu, dreva i kameňa. Metaforou smútku, krehkej nádeje a nakoniec i bezhraničnej radosti z novej reality sa stali jeho krásne, lyrické kompozície Anjel, Deň potom, Ukradnutý mesiac, či Malý princ, plné symbolov a podobenstiev, ktoré postupne gradujú, aby nakoniec nadobudli podobu vášnivej umeleckej i ľudskej výpovede o základných hodnotách nášho života.

Zuzana Rabina-Bachoríková

Počiatky umeleckej dráhy Zuzany Bachoríkovej sú späté s ilustráciou a grafikou, očarila ju však tvárnosť textilného vlákna a v rokoch 1983 – 1990 sa venovala najmä tapisérii a textilnej miniatúre. Vrodený cit pre kolorit a zmysel pre dynamickú kompozíciu ju nakoniec priviedol k maľbe a kresbe. Pre jej maliarsku tvorbu sú charakteristické veľkoryso koncipované ľudské postavy v strhujúcich a jednoznačných gestách, ale i tiché meditácie a zamyslenia. Často pracuje s pevnou obrysovou linkou, ktorou zvýrazňuje tvary a kresbu využíva i na zdôraznenie určujúcich prvkov kompozície. Príznačným pre jej maliarske diela sa stáva hľadanie vzájomného vzťahu medzi reálnym a iracionálnym, medzi figuratívnym a abstraktným, komorným a monumentálnym. Práve týmito prostriedkami vnáša do svojich obrazov pocit života a dráždivej zmyselnosti.

Zaujatie farbou a kompozíciou, priviedli v roku 2011 Zuzanu Bachoríkovú znova k práci s textilom. Navrhuje nekonečné množstvo dezénov, ktoré tlačí na textil a neskôr spolu so sestrou Zorou Rabinovou vytvára vlastnú módnu líniu. V nej sa snaží o interpretáciou osobných zážitkov a emócií cez farebnosť, tvorivú hru s kompozíciou, detail a farebný súlad. Výsledkom sú jedinečné a originálne módne vzory a modely.

Studio de creation ZURABA je zhmotnenou ideou dvoch sestier – maliarky, dizajnérky a grafičky Zuzany Rabinovej-Bachoríkovej a grafičky a ilustrátorky Zory Rabinovej. Je to zároveň aj pocta ich starej mame, ktorej svetom v tridsiatych rokoch minulého storočia bol exkluzívny módny salón vo Viedni.

Oto Bachorík patrí k najznámejším umelcom strednej generácie. Je to sochár s jedinečným zmyslom pre hmotu, ktorý dokáže kameňu, kovu i drevu vdýchnuť život a ku každému z týchto materiálov sa postaviť s úctou, ale i odhodlaním dobyvateľa. Vo svojich monumentoch, ale i v komorných plastikách kombinuje rôzne štruktúry, strieda žiarivo lesklé plochy s drsným zrnitým povrchom a veľké robustné tvary s jemnými vypracovanými detailmi. Podmaňuje si svetlo a ovláda hmotu, priestor i čas.

V sochárskej tvorbe Ota Bachoríka od počiatku rezonuje dráždivý kontrast expresívneho a lyrického, reálneho a abstraktného a snaha o definovanie vlastnej výtvarnej reči, ktorá často smeruje až na hranice detailov oprosteného znaku, ba až archetypu. Čisté abstrahované formy a oblé línie jeho veľkoryso koncipovaných plastík evokujú pocit tajomnosti a neznáma. Jeho tvorba je zrkadlom intelektu. Zobrazuje jeho vnútorný pocitový svet, cituje literárne pramene i múdrosť starých mýtov a cez symboly a metafory tlmočí správy o každodennom živote.

Napriek tomu, že sám je chlapcom z mesta, svojím životným štýlom i svojskou filozofiou zostáva bytostne spätý s prírodou. Miluje vodu, hory i nekonečný priestor a v jeho dielach akoby sa skĺbili prírodné živly. Ozýva sa v nich drsná štruktúra zeme, ale i závan vetra, žiarivá iskra ohňa i sviežosť vody.

Určujúcim východiskom Bachoríkovej inšpirácie je príroda a človek a ich vzájomný vzťah. Jeho sochy – veľkolepé ľudské postavy, hlavy, zvieratá, vtáky, ryby a morské živočíchy, architektúry i mystické objekty sú elegantné, ale zároveň i robustné, sú lyrické, ale súčasne aj dramatické. Sú to sochy plné sily i jemnej nostalgie. Sochy plné primárnej vitality, napätia, i nekonečného pokoja a zodpovedaných otázok.

Aj keď sa v posledných dvoch desaťročiach Oto Bachorík dominantne venoval technike bronzu, v rokoch 2013 – 2014 vytvoril kolekciu mimoriadne pôsobivých, monumentálnych plastík z dreva. Postavy žien, mužov i zvierat v nadživotnej veľkosti svojimi elegantnými, štíhlymi, priam gotickými siluetami evokujú nehybnú vznešenosť tajomných božstiev. Tento pocit umocňuje monochrómna čerň, ktorú autor kde tu narušil belostnými kamennými detailmi. Zámerne prekryl štruktúru a kresbu dubového dreva, ktorú v raných prácach rád zdôrazňoval a do popredia postavil splývavé línie a zdanlivo krehké no pevné objemy, po ktorých sa kĺže svetlo v pôsobivých efektoch.

V kontraste k týmto vyváženým elegantným a čistým tvarom, s prísnymi a pevnými líniami i objemami vytvára o niečo neskôr, v rokoch 2014 – 2015, jedinečnú sériu dvanástich bronzových sôch s témou zverokruhu. Je to téma, ktorej sa už v minulosti v ojedinelých solitéroch okrajovo dotkol. Symbolika znamení, ktoré určujú ľudské osudy, a v ktorých sa navzájom prelína zvieracie i ľudské, mu poskytla možnosť naplno rozohrať škálu svojej kreativity a zručnosti. Od abstrahovaných tvarov až po priam barokovú bohatosť a oslnivú nádheru detailov. Od robustných objemov až po elegantné splývavé línie, od žiarivo lesklých plôch až po dramatické štruktúry s jasnými plochami a temnými hĺbkami. Zverokruh sa pre Ota Bachoríka stal symbolom kolobehu prírody i ľudského života a možno i jeho vlastného. Mal s ním svoje plány. Doteraz však nebol vystavený. Autor, vášnivý cestovateľ, ktorý prebrázdil temer celý svet od Patagónie po vzdialené severské fjordy, utrpel v roku 2015 v neďalekých horách úraz s temer fatálnymi následkami a až súčasná výstava v Savoy Gallery znamená jeho opätovný návrat na výtvarnú scénu. Jeho nové sochy Malá jazdkyňa, Slnko, Raňajky v tráve či veľkolepá Kráľovná sú pokračovaním jeho cesty za dokonalým tvarom a svojou expresívne i dynamicky pôsobivou štruktúrou povrchov evokujú pocit vzrušujúcich ciest do neznáma, ale i pokoja a návratov k prapodstate života.

Jakub Bachorík patrí už k tretej generácii výtvarníkov v rodine, kde sa umelecký talent a kreativita dedí. Tentoraz po starých rodičoch z oboch strán a samozrejme i po rodičoch a v prípade Jakuba rezonuje v širokej škále jeho aktivít od sochárskych disciplín cez maľbu, kresbu, grafiku až k experimentálnym polohám scénického výtvarníctva a nábytkového dizajnu. Talent a kvalitná odborná príprava zahŕňajúca i zahraničné štúdium, sympóziá a množstvo študijných i poznávacích ciest, ale najmä silné citové zázemie najbližšej rodiny sa stali pevnou základňou, ktorá predstavuje východiská tvorivého programu mladého výtvarníka.

Zdá sa, že už na počiatku v ňom mala vedľa objektu a sochy svoje pevné miesto maľba. Spočiatku nenápadná, maľovaná v komorných formátoch, ktoré však o chvíľu vystriedali veľkorysejšie kompozície s dynamickou farebnou paletou a razantnou modeláciou objemov. Výtvarná reč Jakubových prvých malieb vychádzala z geometrických a archetypálnych tvarov, ktorých predobraz nachádzame i v jeho ranej sochárskej tvorbe. Maľuje krajinu, fragmenty architektúr, vidiecke zákutia i mestá, zátišia, hlavy i figúry. Mnohé jeho obrazy majú výrazný metaforický podtón, ktorý umocňuje sugestívna farebná škála a jedinečný spôsob narábania s farebnou hmotou.

Jakub Bachorík je však predovšetkým sochár a inšpiráciu pre svoju tvorbu nachádza v nekonečnom svete prírody a v jej odvekej symbióze so svetom ľudí. Jeho prvé drevené a pomaľované sochy a objekty zaujali svojimi redukovanými tvarmi, v ktorých akoby rezonovala archaická prapodstata okolitej krajiny i atmosféra tajomných diaľok. Neskôr drevo kombinuje s kameňom a kovom a vznikajú i jeho prvé bronzové sochy, v ktorých spája štylizované až archetypálne tvary s jemnými prírodnými detailmi, čím vnáša do svojich diel nečakanú poetiku. Úzky vzťah k prírode, očarenie vodou a pobrežnými zákutiami riek i morí sa zrkadlí najmä v prácach, kde používa okruhliaky, kamienky, štrk, vyplavené drevo na dopovedanie vlastných dojmov, vyzývajúc zároveň diváka k novému pohľadu na okolitý svet.

Diela z posledných troch rokov však nadobudli nové dimenzie. Do popredia jeho záujmu sa dostal najmä bronz v jeho najušľachtilejších podobách, ale predovšetkým i v nových významových rovinách, čo môžeme chápať i ako výsostne osobné a emotívne prežívanie dôsledkov vážneho úrazu jeho otca Ota Bachoríka pri vysokohorskej turistike. Pod dojmom týchto udalostí Jakub do svojich diel vtesnal svoj duchovný svet, spomienky na hodiny strávené s otcom pri práci v ateliéri i pri potulkách prírodou, rozhovory na rybách i odvážne plány. Doslova zhmotnil svoj osudový „deň potom“. Svoje pocity beznádeje a neistoty, ktoré zatavil do chvejivých štruktúr bronzu, svoju bezradnosť a strach ktoré obnažil v letorastoch dreva či v nehybnosti kamennej hmoty. Metaforou smútku, krehkej nádeje a nakoniec i bezhraničnej radosti z novej reality sa stali jeho krásne, lyrické kompozície Anjel, Deň potom, Ukradnutý mesiac, či Malý princ, plné symbolov a podobenstiev, ktoré postupne gradujú, aby nakoniec nadobudli podobu vášnivej umeleckej i ľudskej výpovede o základných hodnotách nášho života.

Partneri výstavy

vytlačiť zdielať

Pripravujeme