MATKO TREBOTIĆ „SVETLO A MYSTICKÝ PRIESTOR STREDOMORIA“

25.10. - 30.11.2017

Výstava Matka Trebotića v bratislavskej Savoy Gallery predstavuje výber jeho tvorby z posledných rokov pod sugestívnym názvom „Svetlo a mystický priestor Stredomoria“. Necelé tri desiatky obrazov a kolekcia komorných bronzových plastík a sklených dizajnérskych objektov približuje slovenským divákom Trebotićov životný koncept, ktorému sa v posledných rokoch s neuveriteľným zápalom a nasadením dominantne venuje. Je to jeho osobné vyznanie rodisku a krajine, ktorá je súčasťou jedinečného historického a kultúrneho priestoru Stredomoria. V Trebotićových predstavách, ale i v jeho duši a srdci sa „Mediterán“ stáva tým mýtickým miestom, v ktorom sa prelína antická a ranokresťanská minulosť s novodobou realitou Európy. Inšpirovaný rodným prostredím odkrýva sedimenty histórie a vytvára desiatky maliarskych cyklov s príznačnými názvami Pamäť Stredomoria, Mediterán, Fragmenty ostrova, Svetlo a tma Stredomoria, Odtlačky, Stopy času…

Osobnosť i dielo Matka Trebotića sú v jeho vlasti, ale i v širšom geografickom zábere prijímané ako fenomén. Nedávna veľkolepá výstava Univerzum Trebotić v Splite, Mostare a v Zapresiće bola rekapituláciou uplynulých päťdesiatich rokov jeho výtvarných aktivít a potvrdila v plnej šírke univerzálnosť jeho umeleckého posolstva. Veríme, že prezentácia jeho diel v Savoy Gallery bude začiatkom kultúrnej spolupráce v oveľa väčších rozmeroch.

 

Fotografie: Petra Slušná

Hodnotenie kurátora

Mária Horváthová

Trebotićove diela prekypujú neuveriteľnou energiou, sviežosťou, ale zároveň i tajomnosťou. Napriek tomu, že autor nasával podnety európskych avantgárd sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, autenticita domáceho prostredia i kultúrne a umelecké zázemie jeho rodiska, ktoré stelesňuje v jeho predstavách osobnosť známeho splitského maliara Emanuela Vidovića (1870 – 1953), ovplyvnili jeho výtvarnú estetiku smerom k naratívnosti a k zmyslu pre rovnováhu reálneho a imaginatívneho, domáceho i univerzálneho. Tento princíp dokázal dokonale uplatniť vo svojich komorných i monumentálnych maliarskych kompozíciách, ktoré predstavujú osobitú podobu krajinomaľby. Hoci jeho výtvarný prejav postupne inklinoval k abstrakcii, autor vo svojich obrazoch využil presvedčivú reč symbolov a podobenstiev, ktorými dokázal tlmočiť závažné posolstvá často celospoločenského významu.

Po rokoch očarenia hutnými tvarmi a žiarivým koloritom redukuje farebnú škálu svojich obrazov, buduje poeticky snivú a temer abstraktnú krajinu, do ktorej maľuje, kreslí, otláča svoje osobné symboly. Univerzálny znak kríža, fragmenty hlaholiky, písma, ale najmä charakteristické pôdorysy miestnych kostolíkov a kaplniek, obrysy chorvátskych a dalmatínskych ostrovov, ale i štylizované postavy a cyprusové stromy sa objavujú v jeho abstraktných žiarivých maľbách ako zrozumiteľný  archetypálny znak, ktorý spoľahlivo približuje miestnu pamäť a autenticitu tohto priestoru.

Zatiaľ čo žiarivé, modré, žlté a biele maľby so zakomponovanými detailmi reálnych fragmentov a Trebotićových osobných symbolov sú stelesnením svetla, v tajomných objemoch jeho komorných bronzových plastík rezonuje dramatická atmosféra temných nocí a bezhraničný mystický priestor Stredomoria.

Sochy, ktoré pôvodne vznikali ako pocta veľkému chorvátskemu umelcovi, sochárovi Ivanovi Meštrovičovi, stali sa rovnocennými v dialógu, ktorý vnímame v jeho veľkolepej nadčasovosti. V tajuplnom názve Trebotićovho cyklu pätnástich bronzov „Mystické priestory“ – osídlenia, spomienky, svätyne… je zakódovaný autorov bytostný vzťah k rodnej Dalmácii a k univerzálnym humanistickým hodnotám v ich kontinuite od antických čias po dnešok. Trebotić odkrýva autentické stopy, ktoré zanechali jednotlivé národy a stredomorská, najmä kresťanská kultúra v tomto priestore a využíva symboly a znaky, dôverne známe z jeho obrazov. Trebotićove robustné objemy deštruovaných architektúr, do ktorých sú vsádzané kríže, univerzálne kresťanské prvky, hroty a kliny, ale i torzá tiel a rúch nadobúdajú v jeho archetypálnej sochárskej reči nové významy, odhaľujúce genius loci tohto územia. Kontrastom k sile a autenticite duchovnej výpovede týchto komorných, ale dosahom „monumentálnych“ solitérov je skutočnosť, že pôvodné modely týchto pôsobivých bronzov sa zrodili deštruovaním, lepením a vrstvením bežných recyklovateľných materiálov, starých škatúľ, kartónov, drevených úlomkov, drôtov…

Mária Horváthová

Matko Trebotić patrí medzi najvýraznejšie postavy modernej chorvátskej maľby. Charizmatický zjav a prenikavý intelekt tohto umelca, jeho osobný a nekompromisný postoj k závažným otázkam súčasnosti, a najmä jeho kreativita a výnimočný výtvarný talent, ktorý vrchovato uplatnil v maľbe, kresbe, grafike, plastike, inštalácii, scénografii i ďalších umeleckých disciplínach, umocňujú jeho dnes už nespochybniteľnú pozíciu európskeho umelca jedinečného formátu.

Partneri výstavy

vytlačiť zdielať

Pripravujeme